História

Z histórie a prítomnosti Kamienky

Obec Kamienka patrí k najstarším osadám na území okresu Stará Ľubovňa. Poľský historik Andrzej Žaki pripúšťa existenciu pohraničnej osady už pred XII. storočím.

Zakladajúca listina obce Kamienka sa nezachovala, avšak roku 1315, keď Mikuláš Berzevitzi, majiteľ ľubovnianskeho hradu dáva Mikulášovi z Kamienky šoltýsku donáciu na Chmelnicu (Hob-garth), vystupuje už ako osada. Kamienka v roku 1315 vystupuje pod názvom Petri villa. Existenciu osady potvrdzuje i listina z roku 1342 pod názvom Lapidis (latinský „lapis" kameň).

V zborníku Spišská Nová Ves sa Kamienka uvádza medzi obcami založenými na valašskom práve a za jej zakladateľa je označený gróf Viliam Drugeth (1328 -- 1340).
V roku 1562 -1563 pri popise poľských kráľovských majetkov a ich príjmov sa obec Kamienka uvádza ako jedna z troch valašských obcí ľubovnianskeho a podolinského panstva, popri ďalších piatich nemeckých obciach.

V jednotlivých obdobiach sa v písomných pamiatkach obec uvádza ako: Petri villa (1315), Villa La­pidis (1342), Kamenyk (1408), Villa Kamien (1567), Stein (1786), Kamjonka (do roku 1948), od roku 1948 Kamienka (maď. Kôvesfalva, nem. Stein).

Už v stredoveku prechádzala obcou významná obchodná cesta z Poľska.

Kamienka patrila zrejme od začiatku k panstvu Ľubovnianskeho hradu, ktorý už na začiatku 14. stor. bol považovaný za významnú pevnosť. Medzi 13 spišskými mestami sa hrad dostal v r. 1412 do zálohu Poľska a stal sa centrom politickej a hospodárskej moci nad celým zálohovaným územím, ktoré bolo k uhorskej korune pripojené opäť v r. 1772 po vykúpení uvedeného územia sicárovnou Máriou Teréziou.

Ekonóm ľubovnianskeho panstva určoval poddanské povinnosti jednotlivým obciam, ktoré vtedy nemali riadny urbár. Každá z týchto obcí mala vtedy ešte šoltýsa, ktorý bol jej dedičným richtárom, a medzi jeho povinnosti patrila napr. doprava pošty panstva. Okrem toho šoltýs bol oslobodený od robotných povinností a mal právo na mlyn a na istú výmeru pozemkov.

V súvislosti s kolonizáciou a dosídlovaním niektorých obcí severného Spiša koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa aj do Kamienky prisťahovalo 6 rodín nových kolonistov. Podľa vtedajších zvyklostí pretýchto kolonistov v r. 1567 pridelil kapitán a sta­rosta hradu Ľubovňa Mikuláš Macievovský kamáenskemu šoltýsovi Ivanovi pôdu z dominálneho majetku.

Z doterajších útržkovité zachovaných písomností sa dá určiť, že v 18. a 19. storočí v Kamienke šoltýske dedičné právo patrilo Zukovičovcom. Po ukončení poľského zálohu prišlo 13 spišských miest o svoje privilégiá. Zároveň prišli o privilégiá aj šoltýsi na dedinách.

V 18. storočí sa pomery na dedinách panstva rapídne zhoršili. Kamienka, ako jedna z obcí s väčším a úrodnejším chotárom, bola zaťažená pre hradné panstvo značne vysokými poddanskými povinnosťami: za celú usadlosť poddaní museli odpracovať 5 dní v týždni s poťahom, platiť pozemkovú daň a daň od komína, odovzdávať ročne 8 gbelov obilia, 2 husi, 4 sliepky, 20 vajec, 2 celé trámy a 2 polovičné trámy dreva, 10 dosák, 100 šindľov, 2 gbely popola, každú dvadsiatu ovcu -f- 3 polturáky za každú ovcu. Okrem toho celá obec odovzdávala 1 teľa a 200 hlávok kapusty, 130 baranov, dávky syra a bryndze, niekoľko vozov sena, pričom každý voz ťahali štyri kone alebo voly. Proti vysokým daniam sa obyvateľstvo ohradzovalo a žiadali o prešetrenie kvôli utlačovaniu a rôznym krivdám. Revízori boli ochotní ísť do tejto i iných obcí, no úradníci Ľubovnianskeho a Podolinského hradu, ako aj gróf a richtári ich zastrašovali, že v týchto obciach zúri morová nákaza. Kto vlastnil menej, než celú usadlosť, platil primerane znížené poddanské povinnosti. Obyvatelia obce boli poddanými ľubovnianskemu panstvu na hrade. Po zrušení poddanstva v roku 1853 sa stáva politickou obcou.

Názvy chotára obce

Chotár obce Kamienka je veľký, má celkovú výmeru 2910 ha, je členitý, občania ho majú radi, lebo v minulosti bol i v budúcnosti bude im základným prostriedkom, na ktorom budú dorába poľnohospodárske produkty, ktoré budú zabezpečovať výživu Kamienčanom i iným.

Pre dobrú orientáciu už v XVIII. storočí celý chotár bol rozdelený a dostal svoje názvy:
Hranica, Losy, Košariska, Za Skalky, Pod Skalky, Veľká hora, Pod veľkú horu, Lužok, Lan, Ostryj horb, Ponad rovne, Ostrička, Pod Charasovska, Va-pene, Metiska, Okrúhla, Čertež, Do škvirka, Šitnik, Durbachivka, Danečkova, Za mostiska, Škvarišina, Verchličky, Siholka, Smerekova, Skalky, Medzištiny, Veršok, Dzavnova, Široká, Rozdilja, Lysyna, Chotárne, Gryň, Havrilova, Rubane, Prehybina, Pásková, Pod Dubne, Prehorodky, Kočerhova, Kancirova, Kytlina, Pod vyvoz, Fedorova, Stražka, Voľarky, Olenec, Pod Stražku, Vyšňa hora, Vyšňa Lekovska, Sosnyk, Pod Kečerov, Švárna, Dolynky, Nyžňa hora, Do lávok, Kut, Na mlákach, Pitrovany, Pod poľanky, Kapustyska, Pjisky, Močila, Mostovyj jarok, Barvinkova, Berest.
Tieto názvy chotára ostali i po prevedení technicko-hospodárskej úpravy pozemkov pre spoločné obrábanie pôdy v JRD.

Poloha obce

Poloha obce, klimatické a pôdne pomery boli v minulosti určujúcim faktorom, ktorý ovplyvňoval spôsob života jej obyvateľov. Pôvodným zamestnaním, zabezpečujúcim obživu obyvateľov, bolo roľníctvo a pastierstvo. Neskôr dochádza k postupnému rozvoju remesiel. Svojvoľné zvyšovanie dávok, daní a robotnej povinnosti zo strany zemepánov zapríčiňovalo, že obyvatelia obce boli nadmieru chudobní. Pretože existenčne boli závislí hlavne na intenzite využívania pôdy, boli nútení zúrodňovať a obrábať svahovité, ťažko prístupné pôdy. V rastlinnej výrobe od začiatku prevládalo pestovanie obilnín (jačmeň, ovoc, raž, pšenica), zemiakov a krmovín. Živočíšna výroba sa orientovala takmervýlučne na chov dobytka a oviec. Pre súkromnú malovýrobu poľnohospodárskych produktov bol typický spôsob chovu dobytka a oviec v letnom období (máj - september) na „pofanách" prechodných letných príbytkoch na horských lúkách.

Časť obyvateľov sa živila aj remeselníckou výrobou. Ešte v 19. storočí v Kamienke boli garbiari, stolári, kováči, kolári, obuvníci a krajčíri. Až na za­čiatku 50. rokov nášho storočia tieto remeslá postupne zanikali. Chudoba a nedostatok pracovných príležitostí mali za následok, že spomedzi obyvateľov Kamienky sa tiež grupovali, najmä v 2. polovici 19. storočia vysťahovalci a drotári.