Prajem príjemný deň všetkým priateľom, známym a každému, kto bude čítať tento príspevok.
V úvode celého príspevku by som rád každému z Vás zaželal príjemný deň plný radosti, lásky a zdravia v kruhu najbližších. Niektorí z Vás už vedia, iný zatiaľ nevedia, ale pred pár dňami som bohužiaľ pochoval svoju milovanú manželku, ktorá zomrela kvôli chorobe menom rakovina. Nebola to len moja úžasná manželka, ale aj milujúca mama, dcéra, krstná mama, sestra, švagriná, ,babka' a priateľka. V každom z nás ostal kúsok prázdna. V mojom srdci po nej ostala veľká diera, ktorú už nič nikdy nevyplní.
Čo je ale najsmútnejšie je to, že po nej ostal aj náš spoločný synček Riško. A práve kvôli tomúto synovi píšem tento príspevok, list. Riško totiž nieje ako jeho rovesníci či iný ľudia v jeho veku. Riško je zdravotne ťažko postihnutý a prišiel o to najcennejšie čo vo svojom živote mal. O svoju milovanú mamu, ktorá s ním bola od jeho prvej minúty a starala sa o neho, ako najlepšie vedela. Dávala mu nie len nonstop starostlivosť, ale aj nekonečný pocit istoty a bezpečia. A veľa lásky. Riško je náš vytúžený syn. Dlho sme sa snažili o dieťa a aj keď sa nedarilo, tak sme sa nikdy nevzdali. Keď mi manželka oznámila, že budeme mať dieťa, bol som šťastím bez seba. Všetko bolo v poriadku a Riško krásne rástol až jedného dňa nastala komplikácia a moja manželka musela byť hospitalizovaná. Stalo sa to čoho sa obáva každý rodič. Dieťa bolo priškrtené pupočnou šnúrou a to malo za následok len jediné. Trvalé následky, poškodenie mozgu (G80). Keďže sa narodil v 7 mesiaci, tak musel byť týždne v inkubátore. Lekári nám dali nádej, že sa časom z toho dostane a bude žiť zdravý plnohodnotný život. Zo začiatku sa aj zdalo, že mali pravdu. Vyvíjal sa a rástol, ako ostatný. Zlom prišiel, keď mal Riško 3 roky. Stalo sa z neho nechodiace dieťa a nám začal kolotoč vyšetrení a hľadaní riešení. Ten strach a beznádej bolo niečo, čo ani slovami nevyjadrím. Ako rodičia sme robili všetko čo bolo v naších silách. Chodili sme od lekára k lekárovi a snažili sme sa ho postaviť na nohy. Lekári mu robili všelijaké vyšetrenia, ale nevedeli prísť na to, čo sa to zrazu deje. Počúvali sme každé odporúčanie a cvičili či už Vojtovu metódu, operácie alebo čokoľvek čo nám dávalo nádej, že sa z toho dostane. Bohužiaľ sa nám to nepodarilo a Riško ostal na vozíku. Dodnes má aj čiastočne ochrnutú jednu ruku, ktorou nevie poriadne hýbať. Je odkázaný na celodennú starostlivosť 24 hodín, pretože to nieje len o chodení, ale aj o tom, že má poškodený mozog a nedokáže sa o seba starať sám pretože má diagnostikovaný autizmus. Napriek tomu čo sa stalo z neho vyrástol krásny chlap. Od prvého momentu sme mu s manželkou dávali všetku lásku, ktorú sme mali. Nikdy sme ho neprestali milovať a tešili sme sa z každého jedného momentu. Moja manželka sa o Riška starala najlepšie, ako mohla. Dávala mu to nekonečné bezpečie a istoty. Všetko sa zdalo krásne.
Manželka bola výborná cukrarká a užívala si čo jej život ponúkol. Kúpili sme si domček a tešili sa zo života. Jedného dňa manželka musela prestať piecť, pretože mávala veľké bolesti ruky. Po absolvovaní niekoľkých vyšetrení prišla ďalšia obrovská rána do srdca. Mala rakovinu. Odmietala sa vzdať a chcela veľmi bojovať, no osud mal pre ňu pripravený iný koniec. Manželka náš bohužiaľ navždy opustila. Bojovala ako lev do poslednej chvíle. Nikdy som ženu nevidel bojovať tak tvrdo, ako moju manželku. Do poslednej chvíle nám dávala svoju lásku a ten materinský cit.
Ostal som s Riškom sám a teraz ostalo na mne sa o neho postarať. Nemôžem chodiť do práce, aby som s ním mohol byť. Riško znáša odchod svojej mamy veľmi ťažko, pretože on tomu nedokáže porozumieť, že čo sa stalo. Máva aj záchvaty, ktoré niesú jednoduché a ja tu teraz musím byť za nás oboch.
Obraciam sa na Vás, ktorý to čítate s prosbou o pomoc. Nikdy som si nemyslel, že budem musieť dúfať v pomoc od iných ľudí, ale bohužiaľ nedokážem bez práce a pomoci zabezpečiť Riškovi všetko čo potrebuje. Najťažšie bude pre mňa, že musím kúpiť aj nové auto, pretože musím všade syna brať so sebou, keďže sa o neho starám. Bohužiaľ moje auto nespĺňa podmienky na to, aby som ho mohol napríklad prebaliť atď. Je to toho naozaj veľa. Nechcem nič použiť na to , aby som si zlepšil život alebo si niečo kúpil atď. Chcem len, aby môj syn mal zabezpečené všetko čo potrebuje a aby som dokázal pre neho zabezpečiť všetky pomôcky, ktoré mu zlepšia kvalitu života. Bohužiaľ zo štátnych príspevkov na ktoré mám nárok sa to zabezpečiť nedá.
Budem vďačný každému, kto nám prispeje na náš transparentný účet. RICI RICI je názov jeho účtu. Číslo je SK03 0900 0000 005213087827
Ďakujem každému kto sa rozhodne nám pomôcť hociakou čiastkou.
Každý máme svoje trápenia a svoje starosti či problémy a preto si vážim každú pomoc.
Ďakujem za pozornosť.
Slovak
