motive

O Kamienke

 

 

Z ISTORIJI CER'KVÍ

 

Svjaščeníky parochiji

KAMJUNKA

 

Ilija Adaškevič (gr.kat.)1760 – 1800

Andrij Danjelovič (gr.kat.)1800 – 1804

Joan Žatkovskyj (gr.kat.)1804 – 1823

Petro Jankura (gr.kat.)1823 – 1850

Antonij Jankura (gr.kat.)1850 – 1875

Joan Chanat (gr.kat.)1875 – 1882

Josíf Dudíňskyj (gr.kat.)1882 – 1905

Andrij Koman (gr.kat.)1905 – 1919

Viktor Nevic'kyj(gr.kat.) 1919– 1954

Aleksander Babjak(prav.) 1954 – 1956

Julijus Bokšaj (prav.) 1956 – 1959

Ivan Hlaholíč (prav.) 1959 - 1968

Joan Belejkaníč  (gr.kat.)1968 – 1985

Metoďij M.Bilančik (gr.kat.)1985 – 1996

Milan Kuzmjak (gr.kat.)1996 – 2002

Stefan Paločko (gr.kat.) 2002 – 2006

Franťišek Krajňak (gr.kat.) 2006

 

Chramy

 

Cer'kov Uspenija Pr. Bohorodíci – na Zahraďi (cinterju) z 1760 r.

Cer'kov ver'chovnych apostoľiv Petra i Pavla -  parochijalnyj chram z 1790 r.

 

Parochijalnyjďim (fara)

 

Nova fara byla zbudovana v 1972  r. za o. J. Belejkaníča

 

Matriky

 

Kreščiňa (Krsty) od 1914 r.

Vinčanky (Sobáše) od 1925 r.

Pohroby  (Pohreby) od 1904 r.

 

Kronika

 

Od 1995 r. do 1996 r.– písav o.Josafat Tímkovič (vasilijan)

Od 1996 r. – do 2006 r.sja kronika ne písala

Od 2006 r. píše kroniku o.Franťišek Krajňak

 

Čislo gr.kat. virníkiv v 2001 r.: 1250

 

Kuratorskyj zbor

 

Zvolenyj virníkamí volebnyma lístkamí dňa 14.II. 2010 r.:

JukoMačik - Sitar, Míkolaj Koneval, Petro Karaš, Jurko Chorendžak, Vaňo Kundľa, Jurko Foľvarskyj, Vaňo Kilijaňi

 

Obščestvo sv. Joana Krestíteľa (OSJK)

 

V Kamjunci bylo Obščestvo osnovane v 2006 r.  Mať 30 čleňiv.

 

                                                 Staň sja členom

OBŠČESTVA SVJATOHO JOANA KRESTÍTEĽA,

osnovanoho o. Aleksandrom Duchnovičom v 1862 r., zrušenoho v 1874 r., obnovlenoho rusíňskyma svjaščeníkamí v 2003 r.

 

Programom Obščestva je religijne, narodne i kulturne vzrostaňa Rusíňiv. Ku tomuďilu možeš príložytí ruku i ty. Členom OBŠČESTVA sja može statí nelem virujučij Grekokatolíc'koj cer'kví, osoba rusíňskoj narodností, ci osoba z rusíňskym materíňskym jazykom, ale i každyj simpatizant i žyčlívec' rusíňskoho ďila. Z istoriji zname, že mnoho ľudej, ne grekokatolíkiv i ne Rusíňiv, pidtrímovalo toto Obščestvo. Jednym iz ních byv napríklad i rímokatolíc'kyj svjaščeník Jonaš Zaborskyj, kotryj serdečno ľubív Rusíňiv a Obščestvo pidtrímovav duchovno i materijalno. O. Aleksander Duchnovič - osnovateľObščestva za svoji piňazi pomahav vydavatí kalendari, molítveníky, religijny i škoľar'sky kníhy. To všytko na slavu Božu i na pomičsvojomu narodu. Vťij ,,Duchnovičovij čestnoťi” i po joho sľidach chočeme i my vestí joho Obščestvo. Zato členove ne buduť platítí čleňsky poplatky, no každyj, chto bute choťití finančno pomoči, naj pomože. Imja darovateľa zapíšeme do ,,Kníhy dariv - ofir”.

Členom Obščestva sja možuť statíďití, molodež, dorosly i staršy.

 Za všytkychčleňiv Obščestva i všytkych žertvujučich sja bude raz do roka na svjato Narodžiňa sv. Joana Krestíteľa (24.VI.) odpravľatí sv. Liturgija.

  Za pomeršychčleňiv na svjato Soboru sv. Joana Krestíteľa (7.I.).

           Chto sja choče statí členom Obščestva, naj napíše svoje imja, rik narodžiňa i adresu na: Gr.kat.Farský úrad, o.Jaroslav Popovec,Čirč č.90, 065 42 ČIRČ

 

 

Pastoracija z molodežov

 

·         Kantorska škola (od 2006 r.)

·         Skavťska družina Jastrjaby - chlopci (od 2006 r.), Pčolky-ďivčata (od 2011 r.)

·         Molodežnyj chorík vladyky  Míchala Bradača(od 2009 r.)

 

Najstarša istorija Rusíňiv

Prastara istorija našoho naroda je zakryta legendamí, kotry pochoďať z 18. i 19. storoča. Holovno po 2. svitovij vojňi sja mnoho istorikiv namahalo nahorodítí legendy istoričnyma dokazamí. Kolí  chybovalí istoričny písemností, hľadalí sja archeologičny materijaly i filologičny argumenty. No naukovci sja roschoďať v dvoch oprosach:

1.      Kolí sja Rusíny najskorše zaselílí v Karpaťskij oblastí

2.      Kolí i od koho príjalí christijanstvo.

           Najstaršy písemností v archivnych dokumentach o Rusínach prjašivskoho regijonu pochoďať lem od 11. i 12. storoča. Spomínajuť podakotry sela, kotrych nazvaňa je osnovane na slovi RUS (Velíkyj Ruskov, Malyj Ruskov, Ruskov, Ruska) choc’ sja ne nachoďať v hor’skych oblasťach, no na rivníňi kolo Košyc’ i Trebišova. Na druhij storoňi archeologičny objavy dosvidčujuť zaseľiňa Prjašivščiny už v pizňij dobi kamjaňij, i že od 3. storoča pered Christom grupy Kelťiv, Dakiv, Goťiv, Huňiv, Avariv i inšych naroďiv perechodílí tov oblasťov. [1]

           Moderna istorija odkryla, že Slavjane bylí peršy, kotry žylí od 6. i 7. storoča v prjašivskim regijoňi i na Pidkarpaťskij Rusi. Žal, ne je níjakoho naukovoho zlahodžiňa, chto to bylí spomínany pervotny Slavjane i što sja z níma stalo. Rusíňska interpretacija, kotru propagovalí na počatku 19. storoča Joannikij Bazilovič, Ivan Orlaj i Míchajil Lučkaj je taka, že Rusíny bylí peršy žyteľi toho teritorija i malí deržavu pid imenom Rus’ka Krajna zo svojima vladarjamí, išči pered príchodom maďar’skych kmeňiv v 895 r. [2]

           Najvece poznatym je kňaz’ (vojevoda) Laborec’, kotroho spomínať i Aleksander Duchnovič v odnošiňu z Maďaramí, kotry perechodívší Karpaty zabralí mista Mukač a poťim i Uh, Uhr, Uhrvar, de perebyvav kňaz’ Laborec’. Kolí Laborec’ víďiv, že misto ne utrímať, choťiv sochranítí svij žyvot uťikaňom na zapad. V hornaťij oblastí zempliňskoho kraju ho Maďary chopílí i zabílí. [3]Na ťim miscí sja stričajuť dva poťičky, kotry vytvorjajuť riku, kotra byla poťim nazvana LABOREC’ (opered Sviržava). Tota legenda žyla v naroďi a v časí romantizmu čerez Anatolija Kralíc’koho ďistala podobu povistí.[4]

Českyj naukovec’ L. Niederle tverdíť, že vychodoslavjaňsky kmeňi perešlí za Karpaty už v 6. i 7. storoču. Na juhu Karpaťskych hor perebyvalí vychodny Slavjane, kotrych kulturnym centrom bylo misto Zemľon. Dalšyma mistami bylí Uh, Boržava, Mukačevo. Jich vojevody sja spomínajuť v pizňišych latíňskych hramotach i v ňimec’kych písemnosťach o ťim kraju. [5]

I dakotry ukrajiňsky naukovci, ci už antirus’ky (M. Hruševskyj, V. Hňaťuk, O. Mícjuk) abo prorus’ky (E. Balahuri, S. Panak) tverdílí, že vychodoslavjanskyj kmeň Bilych Chorvaťiv byv peršym slavjaňskym žyteľstvom Karpat (6.-7. storoča), i že byv predkom Rusíňiv.